Skúsenosti alebo skôr sranda ?

Napríklad ako zať začal predo mnou nahánať so sekerou v ruke svojho svokra kvôli vlastníctvu k pozemkom, ktoré som vybavoval. Dôvod bol jednoduchý. Svokor sľúbil „per huba“, že pozemky, ktoré vlastní, dá jemu a svojej dcére. Preblém bol v tom, že v tej dobe sa ani len neuvažovalo, že tieto pozemky budú stavebné. Potom sme sa do toho zakusli a po nejakej dobe boli stavebné a dedo si to rozmyslel s tým darovaním. To vám poviem, to bol zážitok!

Mám aj takú skúsenosť, že jedna nemenovaná pani ma zavolala k pozemku, v tej dobe nedoriešená reštitúcia (celkovo zle začatá), aby sme predmetný pozemok o výmere cca 10 tis. m2 vyriešili. No ale ja som zistil, že je tam aj druhá pani ako spolumajiteľka. Tá pani, ktorá ma zavolala, mi podpísala, že pokiaľ sa oni dve nedohodnú, tak aj tak budem vyplatený, ak to vybavím. Dostal som splnomocnenie aj od jednej aj od druhej (zjavne tá druhá mi neverila).

Pozemok sme vyriešili v rámci reštitúcie, ale bol to stále pozemok s trvalými trávnatými porastami. Takže sme sa zapojili do zmeny územného plánu  a po dlhšej dobe - 3 roky – z toho boli stavebné pozemky. Nato tá pani (neveriaca) sa ozvala a začala robiť problémy, a to také, že tieto pozemky, keď boli vybavené, nechcela predávať a začali sa do toho „montovať“ aj iní členovia rodiny. Nie je sa čomu čudovať!? Nuž tak alebo onak, predtým im dávali za predmetný pozemok 300.000,- Sk, teraz som vybavil predaj v celosti za 1.300,- Sk/m2.

Ponaučenie: Zrejme tá pani bola dostatočne nemúdra, lebo ak by vydržala a ja pokračoval, tak tieto pozemky sa rozparcelujú, privedú siete, ktoré už boli dohodnuté a cena v roku 2000 na 1m2 by bola cca 3 000,- Sk. Poznáte to: „komu není zhůru dáno, v apatejce nekoupí“.

Čo sa týka historiek, je ich veľmi veľa.

Tak napríklad. V jednej nemenovanej dedine  (nemôžem menovať, lebo .... ) som tak isto menil pozemky z priemyselnej zóny na stavebné pozemky, čo sa samozrejme aj podarilo. No ja som tam chcel vybudovať v spolupráci s mestom niečo viac, tak som si na to zobral pomoc, chceli sme v predmetnej dedine vybudovať polikliniku k obojstrannej spokojnosti. Mal tam byť obvodný lekár, stomatológ atď. Táto obec patrí pod mesto, tak sa o všetkom rozhoduje tam, čo nie je problém. Predmetná obec mala v tej dobe dve poslankyne (nie je dôležité, za aké strany, skôr by bolo dôležité ich vymenovať, ale nechajme to tak). Jedna poslankyňa, nazvime ju P., od začiatku nám bola nápomocná a vravela, že už má plné zuby chváliť sa iba s natretými plotmi. Bol som aj za primátorom, ktorý bol pomerne dosť ústretový. Lenže došlo k činu a druhá poslankyňa sa postavila proti. Primátor a vôbec mestské zastupiteľstvo to samozrejme neodkleplo. Prečo? Lebo jedna pani, ktorej postačovalo sa chváliť s natretými plotmi to pokazila. No na druhej strane poslankyňa P. sa v tom momente vzdala poslaneckého mandátu a vyhlásila, že nemá v danej obci zmysel akýmkoľvek spôsobom pôsobiť. Poliklinika tam nie je dodnes a starí ľudia sa „trepú“ až na polikliniku na Družbe. Pravda je taká, že sme mali urobiť petíciu. No ale načo sa tak snažiť, keď tam bol minimálna šanca na úspech? Skôr išlo s tou poliklinikou o prestíž.

Ponaučenie: Poslanci sú na dve veci: jedni sú na nič a tí snaživejší sú aj tak „odpisovaní“ tými na nič.

Z iného súdka.

V jednom nemenovanom meste ma požiadal o pomoc môj známy, že má problém s jedným z úradov. Prišiel som tam a samozrejme, pred touto udalosťou som sa pripravil. Išiel som za príslušnou úradníčkou. Začal som sa vypytovať, že prečo atď. Ona vravela, že to nejde, no typická úradníčka. Problém bol v tom, že úradníčka porušovala zákon. Tak som jej to povedal s tým, že ak nebude príslušný úrad konať v predmetnej veci, budem musieť kontaktovať prokuratúru. To som však nemal povedať, lebo tá pani začala robiť taký krik, že ma skoro ....... . Ja som nezaháľal, zavolal som si jej nadriadeného, ktorý bol ochotný a vlastne zistil, že pravda je na našej strane. Zmena nenechala na seba dlho čakať. Aj pani úradníčka dostala „po hlave“ a tak, ak sa tam teraz objavím, tak s odutou pusou sa radšej ide poradiť so svojím nadriadeným.

Ponaučenie: Na čo je niektorým úradníkom vysoká škola, ak nepoznajú ani elementárne predpisy a nariadenia? No neviem, nechám to na Vaše uváženie.